O FlowSaga

Prečo som vytvoril FlowSaga

Keď som prvýkrát použil cudzie rozšírenie pre Flow, desať celých minút som naň zízal. Nerozumel som mu. Nie preto, že bolo škaredé. Naozaj som nedokázal pochopiť, čo robí — nepoznal som názvy tlačidiel, poradie nedávalo zmysel a keď som na niečo klikol, nevedel som, čo sa stalo.

Zaťal som zuby a raz som ním prešiel až do konca. Nevyriešil sa ani jeden problém. Vedel som, čo chcem. Ten obraz som mal presne v hlave. Len som ho nevedel dostať von.

Sedel som pred tou obrazovkou a v hrudi mi rástla frustrácia. Nie hnev na nástroj — hnev na seba. Začal som s nádejou, že ma nejaký nástroj v tom zlepší. Skončil som s pocitom, že som hlúpy.

Neskôr som niečo pochopil. Nebola to moja chyba.

Kým v niečom začneš byť dobrý, stoja pred tebou dvere. Musíš ich vedieť prečítať a chcieť ich používať ešte predtým, než sa začne akékoľvek cvičenie.

Ak sú dvere osadené príliš vysoko, nezáleží na tom, aký si talentovaný. Zostaneš vonku. Moja angličtina je slabá. To rozšírenie bolo len v angličtine, ktorá nie je mojím jazykom, a rozhranie bolo zložité; nedokázal som ho čítať. Tak som sa rozhodol vytvoriť vlastné. Také, ktoré dokážem čítať ja, a dokážete ho čítať aj vy. FlowSaga som vytvoril kvôli tomu dňu.

Odkiaľ pochádza názov: Sága, bohyňa príbehov

V severskej mytológii existuje miesto zvané Sökkvabekkr — „ponorený potok“. Pretekajú ním chladné vlny a nikdy neprestanú. Odin tam chodí každý deň.

Čaká ho tam žena. Dva zlaté poháre. Pijú. Rozprávajú sa. Každý deň, ani raz nevynechajú. Čo povedala? Nikto to nezapísal.

Oveľa neskôr niekto zapísal severských bohov do knihy. Je v nej zoznam bohýň — šestnásť. Prvá je Odinova manželka. Druhá je ona: Sága. Kniha o nej zachovala jedinú vetu: žije v Sökkvabekkr a je to veľké miesto.

Učenci sa dodnes prú, čo znamená jej meno. Jedni hovoria vidieť. Druhí hovoria príbeh. Rozprávala každý deň. Nezachovala sa ani jedna jej veta.

Nápad, ktorý sa nikdy neuskutočnil, nikdy sa nezapísal, je ako keby nikdy neexistoval.

Saga v starej severčine znamená „príbeh“. Flow je Google Flow, kde robíte svoje videá, a aj potok, pri ktorom žije Sága. Náš znak je dlhá loď ako v mýtoch: vytiahnite plachtu a vietor je na vašej strane; keď ju nepotrebujete, zloží sa do vrecka ako kus látky. S na plachte je Saga.

Stotrinásť teliat

Tri hodiny popoludní, a pritom tma ako vo vreci. Toto je Island pred tisíc rokmi. Žiadny kráľ. Žiadny palác. Žiadne mesto. Len oheň a ľudia okolo neho. Niekto začne rozprávať: krvná pomsta medzi rodmi, súdny spor, vražda.

V tom storočí sa príbeh, ktorý odznel raz, stratil. Porozprávaj ho znova na budúcu zimu a podrobnosti sa posunú; o generáciu neskôr rozprávač zomrie a príbeh pochovajú spolu s ním.

Islanďania sa s tým nezmierili. Rozhodli sa ho zapísať. Lenže papier nebol. Písať znamenalo zabiť teľa: stiahnuť mu kožu, škrabať ju, kým nestenčie, a vysušiť ju. Jedna koža, preložená napoly, dala len dva listy. Najväčší rukopis stredovekého Islandu je Flateyjarbók: dvesto dvadsaťpäť listov — stotrinásť teliat.

A na tomto ostrove nie je dojná krava bohatstvom. Rozhoduje o tom, či tvoje deti prežijú zimu. Inde v Európe sa v tých storočiach takéto drahé písanie míňalo na latinčinu: na Biblie, svätých a kráľovské kroniky. Islanďania ho minuli na vlastné slová, vlastných ľudí, vlastné príbehy.

Nielen preto, aby príbeh existoval. Ale aby naozaj žil.

Neudierajte

Trináste storočie. Islanďan menom Snorri Sturluson si všimne niečo desivé: mladí básnici už nedokážu čítať staré básne. Umenie odovzdávané z generácie na generáciu po stáročia sa v rukách jeho generácie čoskoro zlomí.

Mohol si len povzdychnúť. Väčšina ľudí to tak robí. On to neurobil. Sadol si a napísal knihu. Nie poéziu. Príručku: čo znamená toto slovo, odkiaľ pochádza tento obraz, ako ho použiť. Pre tých, ktorí stále chceli písať, ale nevedeli čítať.

To, čo postavil, boli dvere. A znížil ich.

Rok 1241. Dvadsiateho tretieho septembra. Noc. Ľudia mu vtrhnú do domu. Jeho posledné slová, len tri: Eigi skal höggva. Neudierajte.

Neprežije. Kniha prežije. Takmer všetko, čo svet vie o severskej mytológii, pochádza z tej knihy. Aj zoznam bohýň. Aj ten jediný riadok o Ságe.

Čo robí FlowSaga

Teraz ste na rade vy. Vytvoriť príbeh už nestojí teľa. Napíšte pár riadkov a objaví sa pohyblivý obraz.

Ťažké však nikdy nebolo písanie. Ťažké je mať dobrý nápad a nenájsť spôsob, ako ho vyjasniť alebo urobiť ďalší krok. A keď konečne urobíte videá, otvoríte priečinok „Stiahnuté súbory“ a názvy súborov sú nezrozumiteľný zmätok — neviete povedať, ktorý je ktorý.

FlowSaga zníži dvere a potom sám urobí prácu viazania.

Najvyššie dvere sú jazyk. Nie zložité rozhranie. Nástroj jednoducho nemá vaše slová. FlowSaga hovorí 91 jazykmi rozhrania. Pred tisíc rokmi Európa vyhradila písanie pre latinčinu; Islanďania na zapísanie svojich príbehov použili slová, ktorými naozaj hovorili. Sme na strane Islanďanov.

Druhé dvere sú čas. Tridsať sekúnd, to je meradlo, ktorého sa držím: otvorte ho a do tridsiatich sekúnd by ste mali vedieť, ako začať. Potom sa desiatky nápadov naraz robia jeden po druhom, každý úhľadne uložený do priečinka, ktorý ste vybrali, pod názvom, ktorý ste mu dali. Ten priečinok sa postupne stáva vašou osobnou knihou.